Vývoj a výroba noža
Prvé úvahy o veľkom noži sa v mojej hlave objavili asi pred rokom, s prestávkami som pracoval na dizajne, vyprodukoval približne dvadsať rôznych návrhov. Zo začiatku bol môj záujem o takýto nôž len teoretický, no postupne pocit, že takýto nôž nevyhnutne potrebujem, zosiloval. A tak na Vianoce minulého roka sa mi podarilo konečne nakresliť niečo, čo sa mi zdalo dostatočne originálne a zároveň sa mi to páčilo a spĺňalo to základné ergonomické a praktické parametre. Bol to návrh 20-19, ktorý jednak vychádzal z mojich predchádzajúcich návrhov, ale bol ideovo ovplyvnený dvomi nožmi – Blackovým Bolom a „Jakobykukri“ od Vsetu.
Čo sa týka voľby vhodného výrobcu, tak v tom som mal jasno od úplného začiatku. Odkedy som narazil na knife.cz, bola pre mňa značka MOC symbolom pre mohutný, odolný a kvalitne spracovaný nôž. Slovo dalo slovo a keďže sa Přemkovi môj dizajn pozdával, nič nebránilo zahájeniu výroby. Tvary budúceho noža som na základe Přemkových pripomienok trochu poprerábal a takisto pri voľbe materiálov som dal na jeho rady.
Přemek mi nôž vyrobil v rekordnom čase – len približne 45 dní ubehlo od momentu, kedy sme ukončili úpravy dizajnu a nôž bol na svete! V procese výroby nôž získal prezývku Sekáč. Komunikácia a spolupráca s Přemkom nemala chybu, potenciálnym záujemcom o výrobu custom noža môžem len a len doporučiť!
Riešenie púzdra na Sekáča som mal taktiež už dopredu premyslené. Na takýto veľký nôž je podľa môjho názoru najvhodnejšie nylonové (cordurové) púzdro. No a na výrobu takéhoto púzdra nie je nikto povolanejší ako Prapor. Od Mudžahedina teda nôž putoval k Praporovi a po niekoľkých týždňoch sa konečne ocitol v mojich rukách.
Popis noža
Na začiatok vysvetlím označenie noža. Písmenami MD si označujem nože, ktoré boli vyrobené podľa môjho návrhu. „Sekáč“ je teda štvrtý návrh, ktorý dočkal realizácie (momentálne je vo výrobe už MD-05).
MD-04 bol od začiatku navrhovaný ako nástroj na sekanie, pričom si mal ale zachovať aj primerané schopnosti pre účinné rezanie. Nôž je dlhý 350 mm, čepel má 220 mm, ostrie je dlhé 195 mm. Je to poriadny kus ocele – pri hrúbke 6 mm váži približne 620 gramov.
Čo sa týka materiálov, tak voľba padla na overenú klasiku – pružinová ocel 14260, ktorej povrch je leptaný v chloride železitom. Táto oceľ sa dá jednoducho brúsiť v teréne a je pružná – čiže pri seku čiastočne tlmí spätný ráz. Nôž absolvoval aj skúšky tvrdosti – dosiahol slušných 57 HRC. Črienky z brúseného textitu sú pripevnené lepidlom a prepojené trojicou duralových trubičiek.
Výbrus noža je konvexný s plochou fazetou, ktorá zjednodušuje brúsenie. Dizajn noža obsahuje viacero osvedčených prvkov - choil pre úchop pri jemnejších prácach, kedy sa ťažisko noža výrazne posunie dozadu, ďalej ergonomická rukoväť pre istý úchop pri sekaní, či mohutný hrot čepele. To sú základné veci, ktoré by mal takýto nôž mať.
Nôž je spracovaný na veľmi vysokej úrovni. Symetrický výbrus, výborne vytvarovaná rukoväť. Brúsený textit je príjemný do dlane. Přemek proste nesklamal a vyrobil naozaj na pohľad aj na omak kvalitný nástroj. Jednou takou zaujímavosťou je, že autorovi sa podarilo logo vyraziť na nôž hore nohami – rarita
Prapor podčiarkol kvalitu noža výborným púzdrom zo zelenej cordury. Púzdro má kydexovú vložku, MOLLE back, poistný remienok a gumu a kapsičku, do ktorej sa pohodlne zmestí napríklad baterka a vinox. Nôž v púzdre drží výborne, len pri vyťahovaní treba dávať pozor, aby sa nepoškodil poistný remienok. Možností na upevnenie takéhoto púzdra je viacero. Dá sa klasicky upevniť na opasok, cez MOLLE sa ale môže upevniť aj na ruksak, vestu alebo inú časť výstroja. Vzľadom na hmotnosť noža nie je jeho nosenie na opasku optimálnou možnosťou. Ja osobne riešim transport noža v ruksaku a v lese ho potom upevním na ruksak.
Veľkou výhodou cordurového púzdra je aj jeho nízka hmotnosť. Kožené púzdro by pri takto veľkom noži bolo pravdepodobne výrazne ťažšie.
Testovanie v lese
Testovať takýto nôž pri kuchynských prácach mi prišlo zbytočné. Nemám ho v pláne používať na krájanie rôznych mäkkých potravín, a preto som išiel hneď na vec a vybral sa so Sekáčom do lesa.
Sekáč sa v lese cítil ako doma. Práca s drevom by mala byť do budúcnosti jeho primárna pracovná náplň – či už pri chystaní dreva na oheň alebo pri stavbe prístreškov. Odvetvenie spadnutého stromu, jeho vyprostenie a odsekanie použiteľnej časti prebehlo bez najmenších problémov.
Pri sekaní oceľ vydávala príjemný zvonivý zvuk, s ktorým som sa predtým nestretol. Vetvy do 5 cm sa darilo odseknúť väčšinou jedným sekom. Polienka som skúšal nasekať dvomi spôsobmi – klasickým sekaním do „V“ a batoningom. Batoning kolmo na kmeň dal nožu aj mne poriadne zabrať, ale keby človek potreboval polienko s rovnými koncami (napríklad na fínsku sviecu), tak je táto možnosť použiteľná. Klasickým sekaním sa však polienka vyrábali oveľa rýchlejšie.
Pri príprave triesok som ocenil dlhú čepel. Pri pretínaní polena hrúbky cca 12 cm sa tĺkom dalo udierať z oboch strán dreva (pri rukoväti aj pri hrote). Zahnutá línia ostria však poleno pri presekávaní akoby pridržiavala a väčšinou postačovalo udierať len pri rukoväti. Kvôli nedostatku času som sa nedostal k jemným prácam ako je výroba podpaľovača, či lyžičky. Verím, že s využitím choilu by tieto činnosti boli realizovateľné. Aj keď tá lyžička... neviem, neviem ... J
Po rozsekaní asi 4 metre dlhého kmeňa hrúbky 8-15 cm a narobení triesok nôž po návrate domov bez problémov prerezal papier A4.
Záver
Neberte tento môj príspevok ako recenziu noža. Nôž mám len krátko a pred ním som nemal žiaden podobný nôž, čiže moje postrehy a poznatky nemám s čím porovnať. Z noža mám ale veľkú radosť, s ktorou som sa chcel touto cestou podeliť a zároveň predstaviť kvalitnú prácu Mudžahedina aj Prapora.
Časom, keď toho budem mať so Sekáčom viac odmakané, môžem sem vložiť ďalšie informácie a fotky.
(c) 2011 Mikoo
|